#helloweRkey: U nás taKá obYčaj anebo lEn abY smE v hanbE nEzostali

Čaudy, čaudy, čaudy :)

U nás taká obyčaj alebo len aby sme v hanbe nezostali. Presne tento dlhý názov nesie veselohra z pera Ondreja Bosíka, ktorú sme si pre vás pripravili spolu s ochotníckym divadelným súborom Široň tradične na Štefana v sále obecného úradu v Hornej Lehote.

Stručne k divadelnej hre: Dejiskom hry je dedinské prostredie a rodina, ktorá humorným spôsobom vyjavuje problémy dnešnej doby, ktoré si niekedy vôbec nevšimneme. Niekedy sa nám zdá, ako keby bolo všetko naopak.
Ale ako to už býva, aj v tejto modernej dobe stále víťazí, alebo nás drží nad vodou obyčajná čistá láska.

K jednotlivým fotkám sme sa vyjadrili vo forme replík, pretože nám mnohí po minuloročnom poste taktiež z divadla povedali, že by to uvítali. My sme si to zobrali k srdcu i dali sme to tu :)

Hru sme nacvičili pod prísnym okom skvelej režisérky Zuzky Ondrek. jej pomohli ako skúsené dramaturgičky Lenka Pillárová a Žofka Mäsiarová. Pretože všetci herci bez výnimky potrebujú šepkárov, my sme si zaobstarali Jakuba Chomisteka a našu Ivet. Z technického hľadiska bol do tohto divadla zainteresovaný Andrej Brník a o to, aby nás bolo počuť, sa postaral Martin Harezník.
Za fotodokumentáciu ďakujeme Lenke Pillárovej a jej super neteri Natálii Pillárovej.

Otec: "Trápne ticho, však? Dovoľ Kubko, oprobujem ti chrbát."

Chlapec: "A čo som porobiu?"

Otec: "Neviem, podľa výzoru iste moc nie... Ale ja len tento sveter chcem primerať, bojím sa, že hladko mi nevyjde, skúsiu by som obratko."

Matka: " Počuješ? Aj mňa tvoj otec dostau! Dávaj si pozor na križovatkách a hlavne na jazyk."

Otec: "Najprv chlapca treba lepšie spoznať... Psychicky a podobne. Vari neviete, že u nás taká obyčaj. Či sa chceš vydať naslepo ako Eva Bendíčka? Tá až po sobáši zistila, že jej muž nie je Fero, ale Jožo!"

Suseda: "No vidíte! A vraj- inžiniera! Doktor je vždy lepší."

Otec: "Hej, keď je taký aj do voza, aj do koča."

Suseda: "Vieto, koľko by ste ušetrili na cestovnom, na úplatkoch? Najmenej štrnásťtisíc päťstodvadsaťsedem korún ročne."

anebo viete, čo je najhoršie? keď ste už tak nad*baný a nalievate si sami :)

Tuhô bolo :DD

Chlapec: "...nuž ako, ako?"

Matka: "Zbaví, len keby bolo viacej zdravia a peňazí, alebo aj oboje- peňazí a peňazí. A čo neprídeš pozrieť k nám?"

Chlapec: "Veď musím voľakedy dobehnúť, keď pôjdem a krčma bude zavretá."

Matka: "Veď nemusíš nič nosiť, u nás sa vždy niečo nájde."

Chlapec: "Hej, počuv som, že starší doma hodne pijú."

Chlapec: "Viete, nechceu by som, aby to zbadala, až ráno."

Matka: "Však tá prv ani domov nepríde! Chcem povedať..."

Chlapec: "To ste ma potešili."

anebo Jano, veď minulý rok si v divadle kľačal, tentokrát nemusíš :DD

Matka: "Spílenie mája- dvadsaťsedem päťdesiat, okliesnenie- pätnásť, horárovi za prižmúrenie ľavého oka- päťdesiat, pravého- tridsať. To ako?"

Chlapec: "Pravô má slabšie."

ak zbadáte tento výraz na Erikinej tvári, znamená, že sa ide hádať a zrejme tú hádku aj vyhrá

Dcéra: "Keby ste mi to boli tak jasne povedali pred rokom aj pár mesiacmi! Mohol sa mi život javiť v iných farbách."

Matka: "Nebolo času. Letnú kuchyňu sme stavali, hus som štopala, ázijskú chrípku po susedoch roznášala... K tomu prišlo školenie mužstva- teda tvojho otca...Ale ty si mala lepšie počúvať za dverami zborovne... A na predmanželskej výchove sa viac zaujímať nielen o prax, ale aj o téoriu."

Dcéra: "Škoda plakať nad rozliatym sunarom."

Vedma: "Ej, skoro som pozabudla. Spĺňaš psychické predpoklady, dcérka?"

Dcéra: "Dúfam, že áno...Tuhľa sú.../podáva jej fľašu/"

Vedma: "Len či sa v správnej konštalácii."

Dcéra: "Sú, všetkých sedem./ukazuje na fľašu/"

Vedma: "Ak si v pohostinstve, nezrúb sa."

Dcéra: " Ak si v pohostinstve, nezrúb sa."

Vedma: "Ak si za mrežami, slušne sa správaj, skorej ťa pustia."

Dcéra: "Ak si za mrežami, slušne sa správaj, skorej ťa pustia."

pohľad, ktorý dopichá vnútro tvojej duše :DD anebo Paľko si ide svoje

fejs alá Erika- mačky, ten chlap je riadny :)

Otec: "Veď hej...Ba či ma zasa horár chytí?!"

Matka: "Podľa zákona by ťa mal...Podľa zákona- pravdepopodobnosti..."

Otec: "Ono je to ťažké... Obísť aj zákon aj horára. Nezabudni, že ja už nemám dvadsať."

Matka: "Zasa si ich prepiu! A takto to ide každý od hmoty deň!"

Otec: "...Tak ako sa ti páčil hokoj?"

Dcéra: "Ohromne! Akurát v prestávke medzi prvou a druhou tretinou sa mi prihovoriu!"

Matka: "A čo si hneď nepovedala?"

Dcéra: "Len teraz mi to došlo."

Matka: "A čo ti...takto?"

Dcéra: "Že....-Dobrý deň."

Matka: "Hej? Počkaj! /pozerá do tabuliek/ Výborne! Najskoršie do pou roka je svadba."

Matka: "Anča, a nevraveu ti aj takto: Ty štvorvalcový motor mojich snov?"

Dcéra: "Nie."

Matka: "Ani- Láska moja, samo...samo..samojediná?"

Dcéra: "Nie."

Matka: "Ani toto- Budem ťa večne ľúbiť."

Dcéra: "Ani to! Ja neštastná!"

Matka: "Chvalabohu!"

Dcéra: "Čože?"

Matka: "Chvalabohu. Pretože tabuľky hovoria, že tí, ktorí sa takto líškajú, to poväčšine nemyslia vážne."

Ivetku to zrejme neBAVÍ :) šepkala zrozumiteľnejšie ako minuloročné šepkárky, bola super :)

Fejs, ktorý nahodila Erika, je jej typickým na každej písomke z matematiky- oh, shit, niečo také sme brali?

Otec: "Takéto invektívy! A na Vianoce, keď by sa ľudia mali tlačiť v rade na pomaranče len jedným lakťom. Keď by sa mali tešiť, že sa im od sviečok nechytili záclony."

Matka: "Najradšej by som si pustila plyn."

Otec: "Bohužiaľ, ten ešte nemáme zavedený."

Dcéra: "Každá žena čaká toho pravého pri okne. Čo ste neboli ešte v kine?"

Otec: "Ba, aj blchu sme si doniesli... Pamätáš mamička? Bolo to v sobotu, proste nemali sme robotu."

Matka: "Hej, spomínam si, akoby to bolo včera alebo predvčerom o osemnásť tridsať. A ty si z tej blchy robil slona."

anebo fejsy, ako keď sú dodziganí po piatku :)

Matka: " Vitaj, Kubko, a čo si nám priniesou?"
Chlapec: "Nič."
Otec: "To nič."
Dcéra: "Nikedy je nič viac ako nič!"
Matka: "Nič to, nič..."

Chlapec: "Dneska nič..."

Otec: "Nezúfaj, príde hlúpy, čo ťa kúpi!"

Suseda: "Koľko dostau na rozmyslenie?"

Dcéra: "Nie veľa, tak sa ponáhľajme! To by som neprežila, stratiť naraz lásku aj trabanta."

anebo táto Lehota je tak skazená, ešte aj v deň svadobný tu núkajú piť, kedy nemáš cítiť po alkohole, ale po konvalinkách :)

Otec: "To si ty, ahoj! Ako ten make-up zmení charakter a do istej miery aj výzor. Tu máš, dcérka, dar odo mňa. Je to ručná práca, nič na ňom nie je kupovanô, iba perie, aj to za päť prstov a šiestu dlaň."

Otec: "Ešte aj dnes? Toto pitia zničí civilizáciu, ba hádam aj fodbal. Už aj to vypľuj!"

anebo Erikina typická póza- udrbáva sa, ruky má pri tom založené a nohy v póze, dajme tomu, že do písmena o :)

Matka: "Dcérka moja. Šúchajte ma octom!"

anebo z každého divadla nám vždy zostane nejaká hláška v hlave, z tohto to bude práve táto :)

Otec: "No a je to. Deti povydávané, poženené, rozvedené alebo inak zaopatrené, ostali sme sami ako siroty."

Matka: "Akože sami? A dom, záhrada, mangalička?"

Otec: "Pravdu máš. Človek vlastne nikdy nie je sám..."

Matka: "Veď ani naši mladí dlho nebudú..."

Otec: "Veru, nech je, ako chce, ale láska je predsa len najkrajšia zo všetkých zvykov a obyčají."

zľava (v Lidl) doprava (železničná): vedma-moderná veštica: Natália Červeňová, podarená dcéra: Annamária Červeňová, chlapec s trabantom: Ján Balek, matka-technička: Erika Kľúčiková, otec so ženskými záľubami: Pavol Krížo, suseda: Eva Dominová :)